Dospeli sme k tomu, čo Os Guinness opisuje ako „civilizačný moment“ v histórii. Ide o zlomový bod v histórii civilizácie, keď čelí zásadnej kríze týkajúcej sa jej základnej identity, hodnôt a budúceho smerovania.
Keď civilizácia stratí kontakt s pôvodnými dynamickými ideálmi, ktoré ju vytvorili, zostáva jej na výber medzi obnovou, náhradou alebo úpadkom.
Sekularizmus v dnešnej spoločnosti účinne odsunul náboženstvo na okraj. Postmodernita zakázala meta-naratívy a „pravdu“ z verejného dialógu. Európania tak boli okradnutí o morálny kompas a zmysel života. Prorocký hlas Cirkvi bol príliš často umlčaný do ospravedlňujúceho mlčania
Napriek tomu po druhej svetovej vojne kresťanské hodnoty ľudskej dôstojnosti, odpustenia, zmierenia a zdieľania zodpovednosti prispeli k povojnovému konsenzu, ktorý formoval európsky projekt. Organizácia Spojených národov, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Európska únia a ďalšie medzinárodné inštitúcie formované kresťanskými, židovskými a humanistickými presvedčeniami o ľudskej dôstojnosti, zmierení a právnom štáte boli morálnou reakciou na katastrofu.
Dnes však presvedčenie „nikdy viac“ je ohrozené stratou pamäti. Generácia, ktorá zažila spustošenie druhej svetovej vojny, pomaly vymiera. Ako táto spomienka bledne, bledne aj oddanosť hodnotám, ktoré tieto inštitúcie udržiavali. Výzvy, ktorým čelí Európa a Európska únia, nie sú len politické alebo ekonomické, sú morálne a duchovné. Otázka nie je len v tom, čo Európa urobí, ale v tom, kým Európa bude.
Jednou z najviditeľnejších skúšok európskych hodnôt je Ukrajina. Masívna invázia Ruska je priamou výzvou pre zásady, na ktorých bol vybudovaný európsky poriadok po roku 1945: nedotknuteľnosť hraníc, dôstojnosť veľkých i malých národov a odmietanie imperiálnych výbojov. Európa správne hovorí jazykom solidarity, suverenity a spravodlivosti, ktorý je zakorenený v biblických hodnotách. Ukrajina však odhaľuje priepasť medzi deklarovanými hodnotami a ochotou podstúpiť určité odriekanie. Budeme my Európania brániť slobodu, keď to bude vyžadovať obete, vytrvalosť a morálnu jasnosť? Alebo únava, strach a transakčná politika oslabia naše odhodlanie?
Výzvy, ktorým Európa čelí, sa ešte zhoršujú vonkajšími tlakmi. Rusko predstavuje priamu hrozbu prostredníctvom vojenskej agresie, dezinformácií a zneužitia energie a strachu. Bezprecedentný tlak teraz vyvíja aj súčasná administratíva Spojených štátov, vrátane deklarovanej podpory krajne pravicových európskych strán, nacionalizmu, transakčných aliancií, ľahostajnosti voči medzinárodnému právu – a ignorovania každodenných vojnových zločinov Putina.
Európa čelí aj hlbokým vnútorným výzvam. Zaobchádzanie s cudzincami – migrantmi, utečencami a žiadateľmi o azyl – sa stalo morálnou rozdeľujúcou čiarou. Písmo opakovane zakladá spravodlivosť na spomienke na zraniteľnosť: „Milovať budeš cudzinca, lebo aj vy ste boli cudzincami v Egypte“ (Deut. 10:19).
Zraniteľní ľudia v Európe tiež skúšajú jej podstatu: chudobní, starí ľudia, nenarodené deti a tí, ktorých ekonomické systémy uprednostňujúce rast pred dôstojnosťou robia neviditeľnými. Biblické hodnoty trvajú na tom, že spoločnosti sa posudzujú podľa toho, ako zaobchádzajú s „najmenšími z týchto“ (Matúš 25).
Toto narúšanie našich morálnych základov je výzvou pre kresťanskú komunitu v Európe, vnútri aj mimo EÚ. Obnovíme my, ako Boží ľud v Európe, prorocký hlas? Nie hlas kultúrnej dominancie, ale hlas pravdy, pokánia a nádeje. Proroci volali svoje spoločnosti späť k vernosti zmluve, pripomínali im ich pôvod a povolanie.
Hoci bola Európa formovaná rôznymi tradíciami, jej korene boli primárne utvárané biblickými predstavami o človeku stvorenom na Boží obraz, o moci obmedzenej zákonom a o mieri budovanom prostredníctvom spravodlivosti a zmierenia. Naším poslaním je opätovne rozprávať príbeh o prosperujúcom živote, ktorý vychádza z príbehu, ktorý bol zďaleka najväčším faktorom pri formovaní Európy: príbeh Ježiša Nazaretského.
Jeff Fountain, riaditeľ Schumanovho centra pre európske štúdie
