Príhovor Ivana Eľka, generálneho biskupa ECAV a predsedu ERC na Ekumenických bohoslužbách s názvom - Deň odprosenia
Vážení hostia tejto vzácnej ekumenickej udalosti, Dňa odprosenia,
dovolím si tvrdiť, že každá generácia kresťanov si uvedomovala svoj nie dobrý duchovný a morálny stav zoči – voči biblickému ideálu. V reakcii na to zvykla idealizovať situáciu ranej cirkvi, cirkvi v apoštolských časoch. No ani ona nebola ideálna.
Ako ilustráciu uveďme epizódu z pôsobenia najväčšieho kresťanského misionára, apoštola Pavla.
Niekedy okolo roku 50 prišiel do antického veľkomesta Korint a hlásal tam evanjelium. Vznikol tam kresťanský zbor a Pavel sa oň príkladne staral. Keď sa musel z Korintu pohnúť ďalej, na jeho miesto prišli ďalší misionári. Mali však trocha inú teológiu a prinášali iné dôrazy. Pavla, ako osobu i jeho zvesť začali tvrdo spochybňovať. Naviac, Pavel si dovolil napomenúť vplyvného predstaviteľa cirkevného zboru z nemravného života. To celé stačilo na to, aby Korintskí na Pavla zanevreli.
Stalo sa to, čo by každý z nás na Pavlovom mieste niesol veľmi ťažko: kresťanský zbor, ktorý Pavel založil, ku ktorému sa správal ako matka k dieťaťu, svojho zakladateľa odmietol; vysmieval sa z jeho osoby, z jeho apoštolátu, z jeho zvesti.
Toto celé nerozprávame iba preto, aby sme poukázali na fakt, že aj raná cirkev mala svoje chyby. Rozprávame to kvôli pokračovaniu tohto príbehu – a to pokračovanie má vzhľadom na nás vyzývajúci, pedagogický a povzbudzujúci charakter. Ďalej sa totiž odohrávalo to, že Pavel rozdelenie a roztržku s Korintskými neignoroval, ani nehrotil. Druhý list Korintským v mnohých svojich častiach je dokumentom toho, ako Pavel aktívne prekonával rozdelenie. Na jednom z kľúčových miest listu píše: Boh je ten, ktorý nás upevňuje s vami pre Krista.
Počujme ešte raz, čo si Pavel uvedomuje a čo prežíva: Boh je ten, ktorý mňa a vás znova a znova zväzuje dovedna. A tým dôvodom k znovu obnovovanej jednote je niečo, čo mňa i vás svojim významom nekonečne presahuje: je to osoba a dielo Ježiša Krista, ktorému všetci rovnako patríme.
Pavel teda nepíše: Robím krok k vám, pretože ja som ten kvalitný a láskavý človek. Alebo, robím krok k vám, pretože naša roztržka je spoločensky neúnosná a musíme sa ju snažiť maskovať.
Nie. Pavel – napriek tomu, že on je ten, ktorému bolo ublížené – sa cíti byť tlačený konaním živého Boha. A najdôležitejším dôvodom a zdrojom k prekonaniu roztržky a rozdelenia, je jedna osoba a jedno dielo Ježiša Krista.
Drahí prítomní, v tejto chvíli nechcem spochybňovať naše dobré úmysly a dobré ciele, ktoré každý z nás prežíva a ktoré nás priviedli na toto miesto a ku tomuto kajúcemu aktu. Práve naopak. To, že dobré úmysly a dobré ciele vôbec existujú, vnímame ako úžasný dar.
Pokladám ale za kľúčové zdôrazniť, verím, že v mene všetkých nás, že prvým a najdôležitejším dôvodom a zdrojom toho, že sa pokúšame robiť kroky k sebe i spoločné kroky voči svetu, nie je to, že sme dobrí, prajní, chápaví a láskaví. Dnešné zhromaždenie nie je žiadne humanistické gesto, ktoré by sme robili z vlastných ľudských zdrojov a kvalít. Cítime sa byť, podobne ako Pavel, tlačení živým Bohom a skutočnosťou jednej osoby a jedného diela nášho Pána Ježiša Krista.
Nech teda aj nad týmto zhromaždením, nad všetkými úmyslami, ktoré k nemu viedli i nad všetkými dôsledkami, ktoré z neho vyplynú, platí: Boh je ten, ktorý nás upevňuje s vami pre Krista.
Ivan Eľko,
generálny biskup ECAV
predseda ERC
