Typic
kým znakom dnešných čias je netrpezlivosť. V preplnených čakárňach nevieme obsedieť, nevieme čakať v rade, všetko chceme hneď... A pritom sa trpezlivosť od nás neustále očakáva. Napríklad, ak sa chceme niekam dovolať, namiesto operátora počujeme hudbu a musíme čakať na spojenie...
Lenže trpezlivosť nám nespadne len tak do lona, musíme o ňu usilovať. Je to dar a poslanie súčasne. Byť trpezlivý znamená súhlasiť, že niečo smie byť také, aké to je. Trpezlivý človek je ten, u koho víťazí stálosť, výdrž a odvaha nad sklamaním, strachom a hnevom. Ten, kto sa hneď nevzdáva a skúsi to znova. Ten, kto v utrpení nevidí len nezmyselnosť, ale snaží sa ho v pokoji niesť. Lebo trpezlivosť je ako stĺp, ktorý podopiera náš život (a to nielen v ťažkých situáciách). Trpezlivý človek znáša aj sám seba takého, aký je. A, samozrejme, aj toho druhého znáša a prijíma aj s jeho chybami a slabosťami, aj keď to býva niekedy ťažké. Lebo len tak môže fungovať spoločenstvo, len tak dokážu ľudia spolu žiť v pokoji a v mieri...
TRPEZLIVOSŤ JE AJ UMENIE DÚFAŤ. A dúfať znamená mať NÁDEJ. A NÁDEJ nám umožňuje prijať fakt, že určité veci sa nestanú tak, ako by sme si priali my, ale že BOH VIE, prečo sa to deje práve tak.