„Neustále sa venovali...“ Týmito slovami sa začína popis ranej cirkvi. Takto vyzeralo spoločenstvo veriacich v Krista, potom, ako bol Duch Svätý vyliaty na učeníkov. 3000 ľudí prijalo výzvu Petra, dali sa pokrstiť a pripojili sa k učeníkom. Platilo o nich, že sa „neustále venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám.“ (Skutky 2,42) Mohli by sme tiež povedať, že v tom všetkom zotrvávali, alebo, že sa na to sústredili. To vôbec neznamená, že nerobili nič iné, ale skôr to, že od týchto priorít veľa očakávali. Predovšetkým verili v moc Slova, ktoré ich formovalo, potešovalo a usmerňovalo. Zotrvávali v učení apoštolov a zároveň sa evanjelium ohlasovalo ďalším v moci Ducha Svätého. A potom to bol dôraz na spoločenstvo. Prvá cirkev sa často stretávala k vzájomným rozhovorom, modlitbám a lámaniu chleba. A keďže Duch Svätý medzi nimi pôsobil, veľmi rýchlo si začali aj efektívne slúžiť. Tak vznikla prvá diakonia a prejavovali sa duchovné obdarovania. Keď sa neskôr evanjelium začalo šíriť po celom svete, apoštoli kládli dôraz na to, aby v každej oblasti rástla Kristova cirkev.
Slovo a spoločenstvo. Duch Svätý pôsobí tam, kde sa Slovo zvestuje a spoločenstvo buduje. A preto aj dnes urobme všetko preto, aby bola Biblia čítaná, vysvetľovaná a jej posolstvo zvestované iným. Robme to pokorne, ale s dôverou, že sa Duch Svätý prizná k našej službe a bude ju podporovať. Zároveň pamätajme na spoločenstvo. Spolupracujme, slúžme si navzájom, napomínajme a povzbudzujme sa. Učme sa milovať cirkev ako Kristus, ktorý za ňu vydal samého seba.
Iste je mnoho iných výziev a naliehavých povinností. O našu pozornosť sa uchádzajú rozličné ponuky a aktivity. Skúsme však svoj život usporiadať podľa týchto dvoch priorít – Slovo a spoločenstvo. A očakávajme od nich veľa. Tak aj o našej generácii bude platiť, že sme sa tomu najdôležitejšiemu „neustále venovali“.
Peter Prištiak